Pohodové, príjemné a oddychové
Veľkonočné sviatky

Príchod jari sa nielen u nás ale aj v zahraničí oslavuje po dlhé stáročia. Dnes už len málokto vie, že tradičné kresťanské sviatky Veľkej noci majú pôvod v židovskom sviatku pésah, a sú tiež spojené s pohanskými rituálmi vítania jari a zabezpečenia hojnosti úrody. Keďže ide o pohyblivý sviatok, každý rok mu prislúcha iný dátum. Slávi sa vždy v prvú nedeľu po prvom splne mesiaca od jarnej rovnodennosti. Termín preto môže padnúť na obdobie od druhej polovice marca až do konca apríla.

Na Veľký piatok sa ľudia kúpali po krk ponorení v potoku, aby nemali vredy, chrasty, lišaje a boli po celý rok zdraví. Ženy verili, že po umytí bude ich pleť očarujúco krásna a jemná, ba dokonca, že im vlasy budú rýchlejšie rásť. Bolo zakázané siať a orať, dokonca nikto nesmel nič robiť na záhrade. Tento deň je v kresťanstve symbolom ukrižovania Ježiša Krista.

Veľkonočná nedeľa je dňom hojnosti, radosti, veselia a osláv, ktoré pramenia z Kristovho zmŕtvychvstania. Tento deň ukončuje dlhé obdobie pôstu. Po omši sa dávajú posvätiť tzv. košíky hojnosti, ktoré obsahovali všetky pripravené pokrmy. Tradovalo sa, že tomu, kto sa prvý vráti z omše domov, ako prvému dozrie úroda na poli. Stôl hojnosti pripomínal štedrovečerný stôl. Ak ste si mysleli, že naši predkovia zvyšky z posvätných jedál (škrupiny z vajec, kosti) vyhadzovali, ste na veľkom omyle. Zakopávali ich na poli, primiešali do potravy zvieratám alebo spálili v peci.

Veľkonočný pondelok je časom zábavy, kúpačky alebo šibačky.  Voda je oddávna symbolom zdravia, krásy a mladosti. Typickým zvykom pre tieto sviatky je na západe populárne šibanie a na východe poriadna oblievačka. Šibačka korbáčom z ôsmich, dvanástich alebo až dvadsiatich štyroch spletených čerstvo narezaných prútov vŕby je pokračovaním starej tradície roľníckych rodín. Bitie zeleným prútikom malo zabezpečiť znovuobnovenie sily, rast, hojnosť, a hlavne zdravie.